V tomto článku si priblížime, ako predávať dizajn - nebavíme sa tu o tom, ako správne začať návrh. Čítal som rôzne články, ktoré rozoberali jednotlivé časti a tie jednotlivé časti rozoberali fakt prínosne. Chýbal mi však celkový prehľad - nejaký ten framework, ktorý je konkrétny, no zároveň obecný a dokážeme ho použiť ako u klienta, tak aj v internom táme. V tomto článku budem vychádzať z webináru, kde sa takýto framework prezentoval. Je to framework, ktorý definoval Todd Zaki Warfel - dizajn líder, ktorý má prax zo spoločností ako Twitter, Cisco alebo Workday. Celé to spočívá zo 4 krokov, ktoré si predstavíme nižšie.

Bod č.1 - Identifikujte publikum a zámer

Pre získanie dôvery je potrebné správne identifikovať publikum, ktorému budeme dané riešenie prezentovať. Vo všeobecnosti, dokážeme publikum rozdeliť na dve kategórie:

Prvá kategória sú tzv. “skúsení cestujúci” - tí poznajú váš jazyk a procesy. Môžu to byť napr. vaši kolegovia alebo druhý tím s podobnou agendou vo vašej organizácii.

Druhá kategória sú tzv. “občasní cestujúci” - tí potrebujú jednoduchšiu komunikáciu, nakoľko s danými procesmi nie sú až tak zoznámení. Môžu to byť napr. manažéri alebo klienti.

Každá kategória potrebuje pracovať s rozličnou úrovňou detailov a jazyka. Zatiaľ čo napr. programátorský tím pozná váš jazyk, u manažérov to tak jednoznačné nebude. Vieme si to ukázať na jednoduchom príklade.

Takisto je potrebné definovať zámer - aký výsledok očakávame od stretnutia. Správna definícia zámeru nám pomôže vytvoriť vhodný požadovaný výstup.

Predstavte si, že za vami príde programátor s požiadavkou, že návrh nie je kompletný a potrebuje ho rozšíriť a zadefinovať. V tomto prípade bude stačiť, keď mu na tabuľu fixkou “nakreslíte” ďalšie obrazovky v low-fidelity, ktoré prepojíte linkami medzi sebou a vytvoríte flow. Nakoľko je programátor v kontexte, tak je to preňho dostačujúce zadanie a daný návrh ste mu “predali” bez väčších problémov. Pokiaľ by ste však takýto návrh dostal manažér, ktorý do projektu vidí raz za týždeň, tak sa to s veľkým pochopením nemusí stretnúť. V tomto prípade je potrebné dizajn priblížiť reálnému výstupu a vytvoriť napr. funkčný prototyp. Takto odprezentujete riešenie behom 5 minút namiesto hodinového vysvetlovania správania jednotlivých obrazoviek.

Bod č. 2 - Požívajte príbehy

Príbehy budujú dôveru, autoritu a spojenie. Človek si lepšie predstavuje veci na reálných prípadoch. Vďaka príbehom si vieme lepšie predstaviť autorovu myšlienku a predstaviť si ju v realite. Aj v tomto bode je však potrebné, príbehy štrukturovať.

Úvod príbehu by mal človeka dostať do kontextu a mal by obsahovať nejaký zaujímavý moment, ktorý poukáže na problém. Následne prichádza stred. V ňom sa výzva zvýrazní a naviaže sa na ňu dané riešenie - čiže to, čo chceme predať. Na záver môžeme ukázať dopad riešenia a ďalšie kroky. Nakoľko biznisová stránka veci sa točí primárne o číslach, je potrebné do príbehu dostať kvantitatívne údaje, ktoré budú plniť rolu dôkazov.

Najznámejšie produkty sa svetu predali pomocou príbehu, či už to je iPhone od Apple s prezentáciou od Steve Jobsa, alebo historky o firme Ford a jej zakladateľovi, ktoré častokrát vôbec nie sú pravdivé.

Pokiaľ dizajnujete na zelenej lúke, nie je potrebné mať príbehy podložené výskumom. Nakoľko sa celé riešenie iba začína dizajnovať, môžete začať hypotetickými príbehmi, ktoré začnete frázou “Predstavte si, že…”.

Bod č. 3 - Štruktúrujte prezentáciu

Štrukturované prezentácie zlepšujú zapamätanie problému takmer o 50%. Správne zvolená metóda prezentácie pomôže získať dôveru. Keď sa vrátim naspäť k bodu č. 1 - môžete si všimnúť rozdiel danej prezentácie. Pre programátorské oddelenie v spoločnosti by bola marketingová stručná PowerPoint prezentácia stratou času a pre manažérske zasa naopak.

Pokiaľ sa zameriame na klasické prezentácie pri “obchodných” stretnutiach, je potrebné správne určiť jej rámec. What? → So what? → Now what? - alebo - Predstavte problém → Vysvetlite jeho význam → Navrhnite ďalšie kroky. Môžete sa oprieť o príčiny a dôsledky, porovnanie a kontrast alebo to opísať ako minulosť-prítomnosť-budúcnosť. Takisto je potrebné zamerať sa aj na vizuálnú a funkčnú presnosť fáze procesu.

Pokiaľ sa jedná o prezentáciu smerovanú k manažérovi, je potrebné prezentovať hlavnú myšlienku a ísť priamo k veci. Je potrebné vybudovať si dôveru do 5 minút. V prípade, že ste napr. zmenili zadanie, začnite s tím prečo ste ho zmenili a aký prínos to bude pre danú spoločnosť mať. Manažéri sú častokrát zaneprázdnené osoby a majú roztrieštenú pozornosť medzi viacero projektov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je potrebné chodiť “ísť rovno k veci”.

Bod č. 4 - Predložte dôkazy

Toto som už načal v predošlom bode č. 3. Tu si však rozoberieme konkrétne metódy a teda aj to, na čo manažéri “počujú” najviac a to sú peniaze. Na presvedčenie môžeme využiť dva modely. **ROI** (return of investment) **alebo **CODN (cost of doing nothing). Jednotlivé modely si ukážeme na príklade. Predstavte si, že ste súčasťou dizajn tímu v jednej nemenovanej korporácii a vo vašej aplikácii sa nachádza funkcia, ktorá používateľom robí problém. Vďaka nej vznikajú u zákazníckej podpore zbytočné tickety.

V prípade ROI, by sme vedeli vypočítať, že v prípade redizajnu danej funkcie, by sme ročne ušetrili spoločnosti XY peňazí, nakoľko by sme znížili počet ticketov o XY.

V prípade CODN by sme vedeli na problém poukázať tím, že by sme vypočítali, koľko stojí spoločnosť riešenie daného problému a vynásobili to na ďalšie roky, v ktorých má v pláne spoločnosť daný problém ignorovať.

Je dôležité myslieť na to, že tieto dané body sú prepojené a vždy sa jedná o vhodnú prezentáciu ako celok. V skratke je potrebné prispôsobiť sa publiku, rešpektovať časový rámec, pridať do nej ukazovatele dôvery a takisto myslieť aj na citlivé miesta danej spoločnosti.

Toto stále nemusí znamenať úspech nakoľko sa v miestnosti môžu nachádzať osoby, ktoré nemajú záujem o nové riešenie. Môžu to byť osoby, ktoré majú tzv. “HIPPO” syndróm. Takéto osobnosti komunikujú agresívne a oponovať im ich štýlom komunikácie znamená ostrú prestrelku, ktorej sa však chceme vyhnúť. Pri takýchto typoch osobností, je potrebné použiť jemnejší prístup a ukázať im rešpekt a záujem. Odpoveď od vás na ich zamietnutie vášho riešenia môže byť napr. “Vaše riešenie vyzerá zaujímavo a oceňujeme Váš pohľad na vec, dovolte mi však odprezentovať alternatívne riešenie, ktoré máme podložené výskumom a jeho pridanú hodnotu vidíme v …”.

Pokiaľ sa v miestnosti nachádzajú osoby, ktoré nezaujíma vami prezentovaný príbeh, tak ich len dostatočne neoslovil. V tomto prípade je vhodné prerobiť jeho štruktúru, pridať tam viac kvantitatívnych údajov alebo vytvoriť príbeh úplne nový.

A čo sa stane, keď ani takáto prezentácia neuspeje? Skúste požiadať o nejaký čas na prípravu nového riešenia a hlavne, vykonajte debriefing meetingu a poučte sa z chýb a výziev, ktoré ste nedokázali zdolať. Koniec koncov, práve neúspechmi sa zlepšujeme. Verím, že tento framework vám pomôže zlepšiť budovanie dôvery a predávať váš dizajn úspešne.

Celý MasterClass si môžete pozrieť tu → https://www.interaction-design.org/master-classes/present-your-designs-effectively

‍